Súdny dvor EÚ nedávno vydal rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že právo EÚ nevyžaduje, aby spoločnosť Google uplatňovala právo byť zabudnutý celosvetovo – Súdny dvor uviedol, že toto právo sa uplatňuje iba v súvislosti s internetovým vyhľadávaním vykonávaným v EÚ.

Právo byť zabudnutý bolo vyvinuté súdmi EÚ už v roku 2014 (prípad Google Spain SL, Google Inc. v AEPD and Mario Costeja González, C-131/12). Toto právo bolo kodifikované aj v článku 17 všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR). Právo byť zabudnutý sa niekedy označuje aj ako právo na vymazanie alebo právo na odstránenie odkazov. V súvislosti s činnosťami spoločnosti Google toto právo znamená, že dotknuté osoby (fyzické osoby) môžu žiadať, aby internetové vyhľadávače odstránili odkazy obsahujúce ich osobné údaje z výsledkov vyhľadávania vyplývajúcich z vyhľadávania ich mien.

Podľa rozhodnutia Súdneho dvora sa toto právo uplatňuje iba na území členských štátov EÚ –  neuplatňuje sa celosvetovo. Inými slovami, v právnych predpisoch EÚ sa vyžaduje, aby internetové vyhľadávače odstránili odkazy na osobné údaje iba v súvislosti s internetovým vyhľadávaním vykonávaným v EÚ. Toto rozhodnutie je založené na analýze smernice o ochrane údajov z roku 1995 a nariadenia GDPR, ktoré neobsahujú jasné pravidlá týkajúce sa územnej pôsobnosti práva byť zabudnutý. Aj keď existujú argumenty, že Súdny dvor mohol byť až príliš reštriktívny pri vymedzovaní územnej pôsobnosti práva byť zabudnutý, rozhodnutie napriek tomu predstavuje vítané objasnenie tejto otázky.