S účinnosťou od 1. februára 2016, nový zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (ďalej len „Zákon”) umožňuje obchodníkom v Slovenskej republike a spotrebiteľom s bydliskom kdekoľvek v Európskej únii riešenie národných ako aj cezhraničných (online) sporov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv prostredníctvom vládou-schválených orgánov alternatívneho riešenia sporov (ďalej len „ADR“). Zákon transponuje smernicu 2013/11/EU o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a implementuje Nariadenie č. 524/2013 o riešení spotrebiteľských sporov online.

Podľa Zákona, obchodníci sú povinní informovať spotrebiteľov o možnosti urovnania sporu, pokiaľ nejaký vznikne, prostredníctvom ADR rámca v zmysle Zákona. Spotrebiteľ môže po tom, čo obchodník neodpovedal na jeho žiadosť o nápravu alebo na ňu odpovedal zamietavo iniciovať ADR procedúru podaním sťažnosti na príslušný orgán ADR. Obaja, spotrebiteľ aj obchodník, majú povinnosť poskytovať súčinnosť príslušnému orgánu ADR prejednávajúcemu ich spor. V zmysle Zákona, orgány ADR musia spĺňať viaceré podmienky týkajúce sa odbornosti personálu, nezávislosti, nestrannosti, transparentnosti a spravodlivosti a efektívnosti procesu ADR.

V zmysle Zákona, ADR procedúra sa sprístupňuje ako jednoduché, bezplatné, rýchle a mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Napriek zjavným prínosom, naďalej zostáva otázne, či si túto prax spotrebitelia a obchodníci osvoja. Dohoda dosiahnutá v rámci procedúry ADR je záväzná pre obe strany. Samotná účasť na procedúre ADR však nebráni možnosti domáhať sa náhrady aj prostredníctvom súdu.