Dňa 11. októbra 2018 Najvyšší súd SR vydal rozhodnutie vo veci sp. zn. 3Cdo/220/2017, v rámci ktorej sa zaoberal následkami nevybavenia reklamácie spotrebiteľa v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.

Podľa § 18 ods. 4 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, po určení spôsobu vybavenia reklamácie sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

Gramatickým výkladom vyššie uvedeného ustanovenia by sa dalo dospieť k záveru, že po márnom uplynutí 30 dňovej lehoty má spotrebiteľ bez potreby splnenia ďalších podmienok právo od zmluvy odstúpiť, resp. právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

Najvyšší súd však vo svojom rozhodnutí dospel k inému záveru. Podľa Najvyššieho súdu márne uplynutie 30 dňovej lehoty stanovenej na vybavenie reklamácie v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nezakladá domnienku existencie reklamovanej vady a nároky zo zodpovednosti za takúto vadu má kupujúci len vtedy, ak vada objektívne existuje. Spotrebiteľom uplatnené právo zo zodpovednosti za vady je totiž dôvodné len za splnenia určitých predpokladov, a to že

a/ reklamovaná vada je skutočne vadou,

b/ vyskytuje sa u predajnej veci v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady,

c/ je takej povahy, ktorá je pre uplatnenie kupujúcim uplatneného práva vyžadovaná.

Podľa Najvyššieho súdu je preto nevyhnutné, aby sa súd vždy zaoberal samotnou existenciou vady, určením, či v konkrétnej veci ide o tzv. „reklamačnú vadu“. V prípade, že k poškodeniu dôjde v dôsledku nesprávneho používania veci, najmä v prípade jej užívania v rozpore s informáciami (výrobcu) o spôsobe použitia a údržby veci, nejde o „reklamačnú“ vadu v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z.